Motu proprio Spiritus Domini: Služba lektora a akolytu rozšírená na ženy
Vatikán - Pápež František zmenil paragraf kánonického práva, ktorý doteraz stanovoval možnosť poverenia službou lektora a akolytu len pre mužov. Nové znenie kodifikuje široko rozšírenú prax a potvrdzuje možnosť trvalého poverenia týmito službami pre ženy. Formou dvoch dokumentov nesúcich dátum sviatku Krstu Pána (10. januára), apoštolského listu motu proprio "Spiritus Domini", a vysvetľujúceho sprievodného listu zaslaného prefektovi Kongregácie pre náuku viery, kardinálovi Ladariovi, stanovuje pápež František, že služby lektorátu a akolytátu sú odteraz otvorené ženám. Je zrejmé, že ženy čítajúce Božie slovo počas bohoslužieb alebo inak slúžiace pri oltári nie sú novinkou. V mnohých komunitách po celom svete ide o prax schválenú miestnymi biskupmi. Do tejto chvíle k tomu však chýbal všeobecný predpis a dialo sa tak na zásade výnimky z ustanovení sv. Pavla VI, ktorý v roku 1972 síce zrušil takzvané nižšie svätenia (lektor, exorcista, akolyta), avšak vyhradil služby lektora a akolytu pre mužov, pretože ich podľa tradičného poňatia považoval za predstupne kňazského svätenia. Pápež František teraz v súlade s rozlišovaním na posledných biskupských synodách rozhodol o oficiálnom potvrdení tejto prítomnosti žien pri oltári.
Nové znenie kánona 230 - "Laici, ktorí majú vlohy požadované podľa rozhodnutí biskupskej konferencie, môžu byť predpísaným liturgickým obradom natrvalo poverení službou lektora a akolytu; toto udelenie služieb im však nedáva právo na vydržiavanie alebo odmenu od cirkvi. Dokument nadobúda účinnosť 10.1.2021, zverejnením v L'Osservatore Romano.
List adresovaný prefektovi Kongregácie pre náuku viery, kardinálovi Luisovi Ladariovi - "v rámci obnovy vyznačenej II. vatikánskym koncilom, dnes pociťujeme so stále väčšou naliehavosťou potrebu znovu objaviť spoluzodpovednosť všetkých pokrstených v Cirkvi a najmä potom poslanie laikov ", "pre celú Cirkev, v najrôznejších situáciách, je naliehavo potrebné, aby sa podporovali a udeľovali služby mužom a ženám ... Cirkev pokrstených mužov a žien je potrebné upevňovať skrze podporu služobnosti a predovšetkým vedomie dôstojnosti získané krstom. "
"Pápež vysvetľuje, že" ponúknutie možnosti pristúpiť k službe akolytátu a lektorátu laikom oboch pohlaví, na základe ich podielu na krstnom kňazstve umocní uznanie cenného prínosu, ktorý už dlho veľmi veľa laikov cirkvi ponúka. Verejné uznanie a poverenie zo strany biskupa, činí efektívnejšie účasť všetkých v cirkvi na diele evanjelizácie. "
Tieto služby sú súčasťou dynamizmu vzájomnej spolupráce medzi dvomi druhmi kňazstva (sviatostné, krstné) a stále viac sa v nich prejavuje ich v pravom slova zmysle "laická" povaha, nadväzujúca na uskutočňovanie kňazstva, ktoré sa týka všetkých pokrstených ako takých.
(Zdroj: https://www.radiovaticana.cz/clanek.php?id=32179)
"Po II. vatikánskom koncile (1962 - 1965) boli v celej latinskej Cirkvi zachované služby lektora a akolytu s tým, že ich môžu prijať aj laici. Cirkev je usporiadaná hierarchicky, preto každý vykonáva to, čo mu prináleží. Laici sú "vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, jeho vlastný ľud" (1 Pt 2,9; porov. 2,4 - 5), ktorý má "vďaka krstu právo aj povinnosť" konať liturgiu (SC 14), teda aktívne sa zapájať do slávenia sv. omše. Akolyta je ustanovený pomáhať diakonovi a kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri sv. omši. Okrem toho, ako mimoriadny vysluhovateľ podáva sv. prijímanie vtedy, keď riadni vysluhovatelia nie sú prítomní, alebo im v tom prekáža choroba, vysoký vek, alebo iná pastoračná práca, alebo keď počet veriacich, ktorý pristupujú k Pánovmu stolu, je taký veľký, že by sa sv. omša neúmerne predĺžila. Do jeho liturgicko-pastoračnej náplne patrí aj podávanie sv. prijímania mimo sv. omše, prinášanie sv. prijímania chorým do ich príbytku a viatikum (pokrm na cestu do večnosti). V mimoriadnych okolnostiach možno akolytovi nariadiť, aby vystavil na verejnú úctu veriacim Najsvätejšiu sviatosť a potom ju znova uložil, no nesmie ňou udeliť ľudu požehnanie (CIC 943). Na starosti má prípravu oltára a posvätných nádob (VSRM 65). Pri sprievode k oltáru môže niesť kríž (VSRM 143). Počas bohoslužby podáva kňazovi alebo diakonovi knihy. Po skončení modlitby veriacich akolyta, ak nie je prítomný diakon, položí na oltár korporál, purifikatórium, kalich a misál. Pomáha pri incenzácii oltára a obetných darov (VSRM 145). Po sv. prijímaní, ak nie je prítomný diakon, akolyta odnesie posvätné nádoby na stolík (abakus) a tam ich očistí (purifikuje) a usporiada (VSRM 147). Toto ministérium (služba) udeľuje ordinár (biskup) a to liturgickým obradom "Ustanovenie akolytu"."
(Zdroj: http://www.zapotocky.sk/index.php/zivot-farnosti/akolyti)