Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme – Santa Maria Maggiore /5. 8. 2019/

Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme – Santa Maria Maggiore Bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky. Výročie jej posvätenia slávime každoročne ako ľubovoľnú spomienku 5. augusta. Bazilika pochádza zo 4. storočia, je situovaná na Piazza d’Esquiline. Podľa stredovekej legendy v polovici 4. storočia žili v Ríme bohatí a vznešení zbožní manželia. Boli však bezdetní. Bez prestania prosili Boha, aby im požehnal potomka. No to sa nenaplnilo. Modlili sa teda, aby správne investovali svoj majetok. Štedro podporovali chudobných. Neskôr sa rozhodli, že svoj majetok venujú Panne Márii. Modlili sa, aby im zjavila, akým spôsobom to majú urobiť. V noci zo 4. na 5. augusta sa im každému osobitne zjavila Panna Mária a povedala im, aby jej vystavali chrám v Ríme na vŕšku, ktorý bude ráno pokrytý snehom. Ráno, dňa 5. augusta 352 sa Eskvilínsky vŕšok belel snehom, hoci vtedy býva v Ríme najväčšia horúčava. Zbožný šľachtic Ján so svojou manželkou videli, že to, čo videli v noci, nebolo len preludom. A tak sa ponáhľali za pápežom Libériom, ktorý mal to isté zjavenie. Spolu prišli potom aj s duchovenstvom a množstvom ľudí na spomínané miesto a chválili Boha za to. Pôvodne tam stála pohanská stavba, ktorú dal postaviť pohanský cisár Tibérius pre svoju nehanebnú matku Líviu. Mnoho kresťanov tu prišlo o život. Tu teda onedlho začali stavať. Chrám bol o rok hotový. Pápež Libérius ho posvätil a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Preto aj má názov Santa Maria Maggiore (Maggiore – väčšia). Niekedy sa zvykne nazývať aj Bazilika Panny Márie Snežnej, práve podľa legendárneho príbehu so snehom. V priebehu stáročí bol chrám neustále skrášľovaný a obnovovaný. Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. Tiež sa tu nachádzajú jasličky, donesené z betlehemskej maštaľky a umiestnili ich v podzemnej kaplnke na striebornom oltári, preto sa niekedy tento chrám nazýva aj Maria ad praesepe. V kaplnke pápeža Pia V., ktorá je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme, sa nachádza veľmi vzácny zázračný obraz Panny Márie s Dieťatkom s názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieva si ju ako svoju ochrankyňu. V roku 590 zúril v Ríme mor. Pápež Gregor nariadil na deň Vzkriesenia nosiť po uliciach obraz Panny Márie. Kamkoľvek sa tento obraz dostal, nákaza zmizla. V bazilike Santa Maria Maggiore sa odohrala udalosť významná aj pre nás, Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sv. omše v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Tu sa po prvýkrát slávila sv. omša v reči našich predkov. Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V. Na jeho vrchol umiestnili bronzovú sochu Panny Márie a pri päte stĺpa sú vyryté slová: „Zasvätil ho Panne, prameňu pokoja.“ Spomienka na posviacku tejto baziliky sa začala sláviť v Cirkvi v roku 1568. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Milosrdný Bože, nepozeraj na naše previnenia, a keď sa ti nemôžu páčiť naše vlastné skutky, zhliadni na príhovor Panny Márie, Matky svojho Syna, a zachráň nás. Lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen.

(Záverečná modlitba z breviára)