Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« 返回

Spomienka

Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme – Santa Maria Maggiore /5. 8. 2019/

Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme – Santa Maria Maggiore Bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky. Výročie jej posvätenia slávime každoročne ako ľubovoľnú spomienku 5. augusta. Bazilika pochádza zo 4. storočia, je situovaná na Piazza d’Esquiline. Podľa stredovekej legendy v polovici 4. storočia žili v Ríme bohatí a vznešení zbožní manželia. Boli však bezdetní. Bez prestania prosili Boha, aby im požehnal potomka. No to sa nenaplnilo. Modlili sa teda, aby správne investovali svoj majetok. Štedro podporovali chudobných. Neskôr sa rozhodli, že svoj majetok venujú Panne Márii. Modlili sa, aby im zjavila, akým spôsobom to majú urobiť. V noci zo 4. na 5. augusta sa im každému osobitne zjavila Panna Mária a povedala im, aby jej vystavali chrám v Ríme na vŕšku, ktorý bude ráno pokrytý snehom. Ráno, dňa 5. augusta 352 sa Eskvilínsky vŕšok belel snehom, hoci vtedy býva v Ríme najväčšia horúčava. Zbožný šľachtic Ján so svojou manželkou videli, že to, čo videli v noci, nebolo len preludom. A tak sa ponáhľali za pápežom Libériom, ktorý mal to isté zjavenie. Spolu prišli potom aj s duchovenstvom a množstvom ľudí na spomínané miesto a chválili Boha za to. Pôvodne tam stála pohanská stavba, ktorú dal postaviť pohanský cisár Tibérius pre svoju nehanebnú matku Líviu. Mnoho kresťanov tu prišlo o život. Tu teda onedlho začali stavať. Chrám bol o rok hotový. Pápež Libérius ho posvätil a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Preto aj má názov Santa Maria Maggiore (Maggiore – väčšia). Niekedy sa zvykne nazývať aj Bazilika Panny Márie Snežnej, práve podľa legendárneho príbehu so snehom. V priebehu stáročí bol chrám neustále skrášľovaný a obnovovaný. Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. Tiež sa tu nachádzajú jasličky, donesené z betlehemskej maštaľky a umiestnili ich v podzemnej kaplnke na striebornom oltári, preto sa niekedy tento chrám nazýva aj Maria ad praesepe. V kaplnke pápeža Pia V., ktorá je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme, sa nachádza veľmi vzácny zázračný obraz Panny Márie s Dieťatkom s názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieva si ju ako svoju ochrankyňu. V roku 590 zúril v Ríme mor. Pápež Gregor nariadil na deň Vzkriesenia nosiť po uliciach obraz Panny Márie. Kamkoľvek sa tento obraz dostal, nákaza zmizla. V bazilike Santa Maria Maggiore sa odohrala udalosť významná aj pre nás, Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sv. omše v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Tu sa po prvýkrát slávila sv. omša v reči našich predkov. Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V. Na jeho vrchol umiestnili bronzovú sochu Panny Márie a pri päte stĺpa sú vyryté slová: „Zasvätil ho Panne, prameňu pokoja.“ Spomienka na posviacku tejto baziliky sa začala sláviť v Cirkvi v roku 1568. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

 

Milosrdný Bože, nepozeraj na naše previnenia, a keď sa ti nemôžu páčiť naše vlastné skutky, zhliadni na príhovor Panny Márie, Matky svojho Syna, a zachráň nás. Lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen.

(Záverečná modlitba z breviára)

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations