Svätý Euzébius z Vercelli, biskup /2. 8. 2019/ * okolo 283 Sardínia, Taliansko † 1. august 371 (?) Vercelli, Taliansko Význam mena: zbožný, bohabojný (z gr.) Atribúty: biskupská palica, mitra Patrón mesta Vercelli a piemontského kraja

Svätý Euzébius z Vercelli, biskup Sv. Euzébius Vercellský sa narodil okolo roku 283 na ostrove Sardínia v bohatej rímskej rodine. Rodičia boli kresťanmi. V roku 310 počas prenasledovania kresťanov celú rodinu uväznili a odvliekli do Ríma. Otec zomrel cestou na následky týrania. Matka sa po prepustení z väzenia usadila v Ríme a starala sa o dobrú kresťanskú výchovu. Euzébia a jeho sestru pokrstil pápež sv. Miltiades (311-314). Euzébius bol neskôr ustanovený za lektora v jednom z rímskych chrámov. Neskoršie odišiel – zrejme poslaný pápežom do mesta Vercelli (západne od Milána), ktoré už dávnejšie bolo biskupským sídlom. Tam pôsobil ako kňaz a po smrti miestneho biskupa si ho v roku 340 jednohlasne zvolili za biskupa. Bol dobrým biskupom. Voči sebe prísnym, voči iným miernym, no spravodlivým. Povzbudzoval kňazov, aby žili zbožným a vzorným životom. Nabádal ich, aby bývali spoločne a viedli kláštorný život. Na západe sa tak stal prvým, ktorý spojil kňazský život s mníšskym. Nezabúdal ani na veriaci ľud. Horlivo hlásal Božie slovo, napomínal, pracoval na odstránení posledných zvyškov pohanstva. Mal úspechy. Veľa ľudí sa obracalo, mnohí mladí ľudia sa rozhodli pre zasvätený život. Prišli však aj problémy. V tom čase prekvital blud arianizmu, podporovaný cisárom Konštanciom. Ariánski biskupi sa stretli na cirkevnom sneme v Arles v juhovýchodnom Francúzsku, na ktorom odsúdili pravoverného alexandrijského biskupa sv. Atanáza. Pápež sv. Libérius (352-366) však závery tohto snemu neschválil a zvolal nový cirkevný snem, na ktorý by sa zišli všetci biskupi, nielen ariánski, a prerokovali by otázku Atanáza. Keďže cisár Konštancius býval vtedy v Miláne, koncil sa zišiel tam v roku 355. Euzébius na tomto koncile vyzval všetkých biskupov, aby podpísali nicejské vyznanie viery. No nestihli. Ariánsky biskup Valent vytrhol pravovernému biskupovi sv. Dionýzovi papier z ruky, roztrhal ho a kričal, že to nedovolí. Vznikol rozruch, ariáni sa utiahli do cisárskeho paláca. Cisár nariadil, aby všetci biskupi odsúdili Atanáza. Euzébius, Dionýz a aj biskup Lucifer sa proti tomu postavili, a tak museli odísť do vyhnanstva. Euzébius do Scythopoli v Palestíne, Dionýz do Arménska, kde aj zomrel, a Lucifer do Kapadócie. S Euzébiom vyhnali z jeho biskupstva aj niektorých kňazov, diakonov a rehoľníčky. Veriaci však na neho nezabudli. Posielali za ním spoľahlivých ľudí, ktorí mu donášali peniaze a veci potrebné na prežitie. Vo vyhnanstve ho viackrát sužovali a týrali, vláčili ho po uliaciach mesta, mučili ho hladom, vykradli mu celý byt a hodili do žalára. Neskôr ho odviedli do Kapadócie a do Téb v Hornom Egypte. Cisár Konštancius zomrel 3. novembra roku 361. Cisárom sa stal Julián Odpadlík. Ten povolil všetkým biskupom vo vyhnanstve sa vrátiť a chcel, aby bojovali proti ariánom. Nazdával sa, že takto sa Cirkev skôr rozloží. Euzébius sa však najprv išiel poradiť s Atanázom do Alexandrie, či je vhodný čas na návrat. Tam sa zúčastnil koncilu, na ktorom sa zhodli, že kajúcich ariánskych biskupov prijmú späť do Cirkvi. Euzébius potom podnikol dlhú cestu po Východe. Navštívil pravdepodobne Cézareu v Kapadócii, Macedóniu, Sardiku (Sofia v Bulharsku), a Sirmium (Juhoslávia). V roku 363 sa zastavil v Ríme u pápeža Libéria, ktorého informoval o svojom osude. Potom sa vrátil do svojho biskupského mesta Vercelli, kde ho prijali s veľkým nadšením a slávou. Naďalej bojoval proti ariánom spolu so sv. Hilárom, biskupom v Poitiers. Žil prísne a sväto. Zomrel 1. augusta roku 371 alebo 372. Pochovali ho v bazilike, ktorú dal postaviť on sám. Niekedy sa uctieva aj ako mučeník, keďže za svojho života podstúpil mnohé trápenia. Zdroj:www.životopisysvatych.sk