Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« 返回

Z dnešného evanjelia

Vari to nie je tesárov syn? /2. 8. 2019/

Tá istá náuka, ktorú počúvali kdesi inde so zatajeným dychom a tie isté zázraky, ktoré prekvapovali kdesi inde - neprinášajú spasiteľné skutky v Ježišovom rodnom mestečku. Prečo? Pretože Ježiš bol tam kýmsi domácim, svojím, blízkym, dobre známym uprostred miestnych ľudí, bol jedným z nich, spomedzi nich, pozerali na neho tridsať rokov - a teda skadiaľ má toto všetko? On sa tak vzdelal? Čože tu bude rečniť?! Veď my vieme, kto to je! Povedzme si to stručne: prekážkou bola jeho blízkosť, blízkosť tohto neobyčajného Proroka. Na jednej strane podával nevyvrátiteľné dôkazy svojej blízkosti — svojou bezúhonnosťou, svojou náukou a zázračným účinkovaním - ale zároveň bol predsa taký ľudský, človečí, a teda, čože je to za Prorok? Čo je to za Boh? Ján Pavol II. takto chápe tieto ťažkosti: Boh pri svojom približovaní sa k človeku... šiel naj ďalej, ako len mohol, ďalej už ísť nemohol... V určitom zmysle človek už nemohol tú blízkosť vydržať a začal protestovať... Človek nie je schopný zniesť priveľa Tajomstva (Prekročiť prah nádej e - voľný preklad). Rodáci v Nazarete pozerali na Ježiša len v kategóriách čisto ľudských, chýbala im viera. Aby sme sa mohli skutočne priblížiť ku Kristovi, treba ho vidieť očami viery. Toto treba zdôrazniť dnes, keď sa Kristus stal „populárnym“ - ale, zvlášť v očiach mládeže (samozrejme veriacej), stáva sa čímsi ako „príma“ kolegom, priam „kamošom“, zhovievavým voči ľudským výstrelkom a vôbec nič nevyžadujúci. Správny pohľad, pohľad viery nám káže vidieť v Ježišovi božského Učiteľa a Vychovávateľa, chápajúceho, ale aj vyžadujúceho, a predovšetkým Spasiteľa a Vykupiteľa, ktorý sníma naše hriechy. Ako taký sa nám stáva blízkym - a veľmi blízkym! - v ešte jednom tajomstve, v Najsvätejšom Tajomstve oltára. Ale i na toto Tajomstvo musíme pozerať očami hlbokej viery. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations