GrKC - farnosť Šarišské Čierne

Šarišské Čierne leží v Nízkych Beskydách v pramennej oblasti potoka Jarek, ústiaceho do Ondavy. Nadmorská výška v strede obce je 394 m n. m. a v chotári 350-676 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára s hladko modelovanými svahmi tvoria flyšové súvrstvia, štvrtohorné náplavy a svahové hliny. Prevláda les s porastom buka a brezy. Je tu minerálny prameň.

Prvé zmienky o obývanom území pochádzajú z roku 1329, pričom sa spomína obyvateľstvo žijúce neďaleko Kurimky. Prvá písomná zmienka o dedine Čierne pochádza z roku 1414 ako súčasť panstva Makovica. Z iných písomných prameňov je zrejmé, že dedinu Čierne založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v polovici 14. storočia.

V 15. storočí bola obec Čierne stredne veľkou dedinou. Koncom storočia sa väčšia časť obyvateľstva vysťahovala. Nahradili ich noví usadlíci.

Na prelome 15. a 16. storočia sa na toto územie prisťahovalo rusínske obyvateľstvo.

Začiatkom 17. storočia bolo Čierne pomerne veľkou dedinou s chrámom, farou a mlynom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka.

Prvá zmienka o chráme je ešte z roku 1492.

Drevený chrám Narodenia presvätej Bohorodičky pochádzal z roku 1592 a s najväčšou pravdepodobnosťou stál v strede dediny na pravej strane potoka Jarek /v dnešnom ponímaní oproti dnešnému chrámu z druhej strany potoka/. Tento chrám mal dva zvony a strieborný kalich. Fara sa prvýkrát spomína až v 1618 roku.

V polovici 18. storočia bol pôvodný drevený chrám v nevyhovujúcom stave, preto bolo rozhodnuté postaviť nový. Zo slov niektorých starších občanov, chrám vyhorel. Stavba sa začala realizovať v roku 1765 na existujúcom cintoríne a to tak, že svätyňa bola murovaná a loď chrámu, pritvor /babinec/ a zvonica stojaca pri chráme boli drevené. V súčasnosti sa z neho zachovala len murovaná časť, vnímaná ako kaplnka Pokrova /ochrany/ presvätej Bohorodičky. V tom čase, okolo roku 1750, v obci žilo 130 veriacich, ktorí pristupovali k sviatostiam /k spovedi/.

Na začiatku 19. storočia boli dokúpené ďalšie liate zvony.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa mnohí obyvatelia vysťahovali za prácou do zahraničia. Vysťahovalectvo pokračovalo aj za prvej Československej republiky.

Od roku 1924 v dedine aktívne pôsobila miestna bunka komunistickej strany.

V roku 1932 sa realizovala stavba nového, murovaného chrámu na novom mieste v strede dediny. Je to jednoloďová stavba s vežou. Štvorradový ikonostas oddeľujúci svätyňu od lode chrámu bol napísaný a osadený až v roku 1997 akademickým maliarom Michalom Zdraveckým. K ikonostasu je potrebné dodať, že napriek patrocíniu chrámu, ktoré je Narodenie Bohorodičky, sa na ikonostase nachádza na mieste sviatku chrámu ikona Zosnutia presvätej Bohorodičky.

V roku 1939 bola postavená aj farská budova vďaka štátnej pomoci.

V roku 1937 boli vo farnosti Ľudové misie. Vzniklo ružencové spoločenstvo a tiež spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Vojnové obdobie bolo pre obec búrlivé. V okolitých lesoch sa nachádzali partizáni. Miestny farár, o. Emil Zorvan spolu s občanmi im pomáhali čo neostalo bez povšimnutia. Po incidente partizánov s nemeckými vojakmi v Čarnom, pri ktorom bol zastrelený nemecký dôstojník, prišla do dediny nemecká jednotka. Zatkli všetkých mužov dediny vrátane kňaza. Odviezli ich do Zborova, kde mali byť popravení. Manželka o. Emila, Judita Zorvanová, telefonátom do kancelárie prezidenta Jozefa Tisa, žiadala o pomoc. Na priamu intervenciu prezidenta na nemeckom veliteľstve boli všetci muži prepustení bez následkov. O. Emil za svoju aktívnu účasť a odvahu bol vyznamenaný.

Po vojne, v roku 1950, gréckokatolícky kňaz, Aurel Mihalič, neprijal ponuku na prestup do Pravoslávnej cirkvi. Od tej doby až do roku 1968 bola farnosť v Šarišskom Čiernom spravovaná pravoslávnymi kňazmi. Chrám i fara boli v ich vlastníctve. Po pohnutom roku 1968 väčšina veriacich zostala členmi Pravoslávnej cirkvi. Od roku 1972, hoc chrám aj fara boli stále vo vlastníctve pravoslávnych, bolo dovolené sláviť v chráme gréckokatolíkom sväté liturgie. V tomto období sa kňazi susedných farností podieľali na slávení v Šarišskom Čiernom. Takto to bolo až do roku 1989, keď došlo majetkoprávnemu vysporiadaniu, k vráteniu chrámu aj farskej budovy.

Farnosť Šarišské Čierne bola od roku 1990 spravovaná kňazom zo susednej farnosti v Andrejovej. Prvým, vlastným kňazom pre farnosť, po šesťdesiatich rokoch, bol ustanovený za farára o. Alfonz Bocko v roku 2009. Ten ešte nebýval v Šarišskom Čiernom, lebo farská budova bola v schátranom stave. Do farnosti dochádzal z Andrejovej.

V rokoch 2012 až 2016 bola zrekonštruovaná pôvodná farská budova. 29. apríla 2016 bola posvätená Mons. Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom.

V tom istom roku, po 76 rokoch, bol ustanovený pre farské spoločenstvo v Šarišskom Čiernom o. Martin Krajňák, kňaz bývajúci so svojou rodinou spolu so svojimi veriacimi vo farnosti na zrekonštruovanej fare.