Blog

« Späť

Hnev za hnevom

Hnev za hnevom

Na Slovensku sa nezvládnutý hnev toleruje ako samozrejmosť. Nikomu sa nepáči, ale každý ho berie ako prirodzenú súčasť života. Veď predsa nie sme anjeli, ktorí sú vždy milí a mierni, pokojní a vľúdni. Všetci sú „s tým v pohode“, kým nedôjde k vážnej ujme- na zdraví, na majetku, emóciách, v rodine, v manželstve.

Nejde tu len o násilníckych mužov, ktorí ohrozujú ženy a deti. Problém zvládať svoje negatívne emócie majú ženy rovnako ako muži, deti i starí. Kľúčom k tomu, prečo nás všetkých občas dokáže hnev prevalcovať, sa skrýva práve v pravom dôvode, prečo sa hneváme.

Výbuchy hnevu sú ako bolesti zuba

S výbuchom hnevu je to ako s bolesťou spôsobenou zubným kazom- je ostrý, neznesiteľný, neovládateľný...a jeho príčinou je niečo hlbšie. Ak sa zubu dotkneme niečím studeným, sladkým či horúcim, vystrelí hlboká bolesť: problém však nie je v zmrzline, káve alebo torte, ktorú sme práve zjedli. Problém je v diere v zube, ktorá často siaha až úplne k nervom a jediný spôsob, ako sa jej zbaviť, je dať si zub vyliečiť. Pri neovládateľnom hneve nie je náš hlavný problém v ignorantskom študentovi, uplakanom novorodencovi či  nespoľahlivom zamestnancovi, ide o „dieru v srdci“ – vnútorné zranenie, ktorého sa práve dotýka správanie ľudí okolo nás. To nás bolí a „hecuje“ vybuchnúť. Hnev je jednou z normálnych reakcií na niečo negatívne. „Hneváte sa, ale nehrešte.“ znamená, že svoje emócie by sme mali byť schopní ovládnuť tak, aby nás neviedli k nijakému hriechu.

 

Odhaliť „to skryté“ za hnevom

Čím skôr si dovolíme odhaliť, čo je za naším hnevom, tým lepšie pre nás i naše okolie. Metód je niekoľko, no ich podstata je tá istá: nechať úprimne vytiecť celý prúd myšlienok až sa zastaví pri tej konečnej a pravej príčine nášho hnevu. Môžeme si zobrať papier a pero alebo niekde, kde sme sami a nemusíme sa báť, čo si kto o nás pomyslí, sa nahlas posťažujeme len tak pred sebou. Spontánne si potrebujeme odpovedať na otázku : „ Čo ma tak veľmi na tom štve?“ bez toho, aby sme niekoho ospravedlňovali. Veľmi často zistíme, že sa v skutočnosti hneváme na nejakú osobnú nespravodlivosť, ktorú sme zažili alebo je za našou reakciou strach, ktorý tiež plynie z nejakého vnútorného zranenia alebo vyčerpania. Náš tok myšlienok väčšinou prúdi od pôvodcu výbuchu hnevu ( dieťa rozbilo pohár a všade sú črepiny) k nejakej všeobecnej téze (nikto si neváži, že tu upratujem) až k podstate zranenia (presne tak, ako si moju pomoc nevážila ani mama, o ktorú som sa celý život starala a nepovedala ani raz „Ďakujem“).

Iné príklady:

  • „Klientovi sa nepáči práca, ktorú som urobil, hoci som urobil presne, čo chcel. Neznášam tých ľudí, čo v jednom kuse vymýšľajú. Ani keby som sa ako snažil, nikdy nebudem dosť dobrý. Tak ako mi to dal zažívať celú strednú ten matikár.
  • To moje dieťa ustavične plače. Už som alergická na jej plač. Keby aspoň v noci bola aspoň chvíľu ticho. Neznášam celé to materstvo. Som hrozná matka, ako som si to aj stále myslela.

Posledný, najpodstatnejší krok

Keď zistíme na čo a koho sa v skutočnosti hneváme, alebo čoho sa bojíme, potrebujeme Božiu milosť a pomoc, aby nás uzdravil a pomohol nám odpustiť. Tak ako pri spomínanom zubnom kaze nám nepomôže iba vedomie, že máme zubný kaz, ale problém prestane len, ak sa vyčistí a zablombuje- nie, ak začneme jesť na druhej strane!

K tomuto kroku si viac môžete prečítať v súvisiacich článkoch:

Vnútorné zranenia nielen vo vzťahu - princípy

Uzdravenie vnútorných zranení - princípy

MODLITBA ZA VNÚTORNÉ UZDRAVENIE

 

PS: Príčinou výbuchov hnevu môže byť aj nadmerné psychické, fyzické či duchovné vyčerpanie- v tomto prípade treba skutočne dostať všetky biologické potreby (spánok, pravidelné stravovanie, pitný režim, teplo, čerstvý vzduch...) do poriadku, znížiť stres a pravidelne si dávať pozor na oddych, v duchovnej oblasti vyhľadať pomoc skúseného duchovného poradcu či kňaza.

 

Zaujal ťa tento článok? Ak si myslíš, že by mohol zujímať aj iných, zdieľaj ho s ostenými na sociálnych sieťach.