Blogy

« Späť

O Lojzíkovi alias z prameňa Maťka Kýšku 2

Lojzík a dážď

Keď sa priženie dážď, bežíme sa schovať. Je to tak normálne, aspoň sa nám to väčšinou normálne zdá. Lojzík to nerobil. Keď začalo pršať, došiel tou svojou zvláštnou chôdzou vonku na lavičku. Sadol si iba tak bez bundy, pršiplášťa alebo dáždnika. Sedel vždy v daždi vonku, úplne premočený, voda mu tiekla z vlasov, košele, nohavíc – nebola na ňom suchá nitka.

Všetci sme vedeli, že Lojzík je blázon, a tak nás to až tak veľmi neprekvapovalo. Ale ja som zároveň tušil, že je to prinajmenšom zvláštny blázon, a tak ma zaujímalo, prečo to vlastne robí. Keď som nahlas o tom pred niekým uvažoval, hovorili mi: „Spýtaj sa blázna, prečo je blázon, možno ti to povie,“ ale pritom sme z toho Lojzíkovho bláznovstva mali všetci tak trochu strach, či napríklad práve on nie je normálny a ­…

Keď som ho niekedy zahliadol v daždi na tej lavičke, úplne premočeného a videl ten jeho šťastný pohľad a akýsi blažený úsmev, nemal som pocit, že by som zahliadol blázna, a predsa som to nemohol pochopiť. (Viktorku pri splave si predstavujem inak).

Raz som sa Lojzíka spýtal priamo. Odpovedal mi niečo o vyprahlej, smädnej zemi, ktorá potrebuje dážď. A potrebuje ho po kvapkách, pretože veľký prúd by jej nepomohol, ale ublížil. Ale tých kvapiek musí byť veľa, aby tej zemi pomohli. A to je všetko. Kvapôčka po kvapôčke pre vyprahnutú, suchú zem. Pekne jedna po druhej. Kvapôčka za kvapôčkou.

Neviem, kto z nás dvoch je nakoniec blázon, ale nepochopil som z toho skoro nič. A tak som dlho na tom bol rovnako ako pred tou otázkou.  A ďalšie roky som vídaval Lojzíka sedieť v daždi na lavičke, ako „kvapôčka po kvapôčke“ po ňom tečie množstvo vody.

Až raz som v tom daždi uvidel v jeho ruke ruženec. V tú chvíľu sa mi v hlave vyjasnilo a naraz som pochopil, čo myslel tou „kvapôčkou po kvapôčke“ a čo myslel tou vyprahnutou zemou.

Lojzík, možno že práve vďaka tvojim kvapkám sme ešte úplne nezhoreli od horúčavy. Nedokážem to, čo Lojzík, ale predsa len niekedy, keď začne pršať, tak nevydržím a vyjdem von len tak v košeli a nechávam po sebe stekať dážď len tak kvapôčku po kvapôčke­…

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Často nám pýcha nedovolí vidieť veci v pravom svetle...
Odoslané 3.7.2014 11:03.