Vo vašom živote odovzdanie sa Bohu zaberá miesto ktoré je možno dôležitejšie ako pohodlný život, kde máme vopred všetko nastavené. Ak dovolíte vášmu duchovnému životu odpočívať (modlitba, čítanie Božieho Slova, vzdialenie sa od pravidelného pristupovania k sviatosti zmierenia, Eucharistie), lebo vám často chýba čas a nepredvídateľné udalosti vám skrížia plány, riskujete, že ho zanedbáte.
Ak váš duchovný život spočíva predovšetkým v plnení Božej vôle, nebojte sa, pretože Božia vôľa a nepredvídateľné udalosti nespôsobia vo vašom živote nedostatok.
Keď nebudete zanedbávať sviatosti a základné duchovné cvičenia, vaša vitalita sa udrží a nadšenie pre plnenie Božej vôle sa bude obnovovať. Vtedy keď začnú chýbať, Boh vám ich pomôže doplniť. Váš duchovný život bude reálny. Chcem povedať, že sa bude odohrávať nie na okraji, ale v srdci vášho bytia, vašich rodinných a pracovných záväzkov.
Posväcujete sa nie mimo vašej práce a lásky, ale skrze vašu prácu a lásku.
Človek milujúci Boha nie je taký, ktorý čaká na chvíľu pokoja, ale ktorý využíva všetky veci, udalosti; taký, ktorý pozná pokoj a radosť duše, slobodu Božích detí. To je ten, ktorý ľahko nachádza čas na sv. omšu alebo na modlitbu.
Takýto život spočívajúci v odovzdaní sa Bohu nezískame zo dňa na deň. To je výsledok. Pokiaľ ide o duchovný život, tak nie je výsledok bez úsilia(námahy), či bez boja. Úsilie, ktoré niekedy môže byť skomplikované nepochopiteľnými udalosťami, priam nezlučiteľné s Božou vôľou, bude vyžadovať stálosť a vernosť a niekedy môže byť nad vaše možnosti. Nepochybne- slabosť nebude chýbať. Ten kto sa neznechucuje, kto ustavične bojuje, ten objavuje v Bohu svojho spojenca.
V závislosti od prehlbovania kresťanského života, dôvera a odovzdanosť Bohu, na ktorých vám záleží od začiatku bude zaberať stále viac miesta. Učíte sa vnímať malé udalosti. Treba byť citlivý na prítomné znamenia božieho zásahu, ktoré nám niekedy nevnímame. Vo vzťahu s Bohom ako aj vo vzťahoch medzi ľuďmi prevažujú najčastejšie malé, dojímavé udalosti.
Pravý kresťan odovzdáva svoj majetok aj život Bohu. Ale Boh umožňuje človeku vidieť plán Božej prozreteľnosti. Človek vie, že keď je na nesprávnej ceste, má ísť po druhej, po tej dobrej ceste. Taktiež keď je nespokojný kvôli nepredvídateľným okolnostiam, prosí Boha, aby On viedol jeho život a nebral pod úvahu jeho želania. Sľubuje Bohu, že bude vždy plniť jeho vôľu a Kristus mu hovorí ako Petrovi: „ Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ (por. Jn 21,18)
Ó, môj Bože, tak dôverujem tomu inému, ako sám sebe.
O. Henri Caffarel „Zlaté obrúčky“ č. 59. September-Október 1954